Rozvojový plán

Mesto Spišské Podhradie bolo v 12. storočí skutočným podhradím Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko, nezávislé od hradu. Jeho erb má pôvod v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, ktoré sa svojím motívom viažu k názvu mesta (v prípade Spišského Podhradie k niekdajšiemu nemeckému názvu Kirchdorf, resp. Kirchdrauf). Mesto Spišské Podhradie obnovilo používanie svojho historického erbu v roku 1991.

História mesta

Spišské Podhradie leží v údolí medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou, ktoré boli 11.12.1993 spolu s kostolom Sv. Ducha v Žehre zapísané v kolumbijskej Cartaghene do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dejiny mesta sú späté s dejinami hradu. Najstaršie osídlenie okolia sa viaže na dobu kamennú. Spišské Podhradie vzniklo na západ od hradného kopca - brala, pravdepodobne už v 11. storočí. Najstaršia písomná zmienka je v liste kráľa Bélu IV. z roku 1249. V 12. storočí sa rozvíjalo ako podhradie Spišského hradu. V druhej polovici 12. a v 13. storočí dosídlili mesto nemeckí prisťahovalci a patrilo do Spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Žigmund roku 1412 založil mesto Poľsku spolu s viacerými spišskými mestami. Významné Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo usporadúvať týždenné trhy (známy "Podradský štvartek"), ktoré trvali až do polovice 20. storočia.

V minulosti boli v Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali vlastné cechové artikuly vydané mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami kde už cechy boli.

Najstarší známy cech bol cech plátenníkov - 1385, v priebehu stáročí vznikali a pôsobili rôzne cechy, ktorých artikuly potvrdzovali opätovne mesto Spišské Podhradie či iné mestá a tiež panovníci. Zaujímavosťou je potvrdenie cechových artikul spišskopodhradských mäsiarov v nemčine s nemeckými privilégiami poľským kráľom Žigmundom III. roku 1595.

V roku 1677 richtárovi Spišského Podhradia Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov.

debnársky hrnčiarsky murársky ševcovský
čižmársky mäsiarsky súkennícky krajčírsky
kožušnícky zámočnícky tkáčsky remenársky
kováčsky puškársky pivovarnícky stolársky

Veľmi zaujímavá je dnešnou terminológiou "regionálna spolupráca" keď cechy viacerých miest zakladali združenia:

1613 mäsiarsky cech zo Spišské Podhradia vstúpil do združenia s cechmi v Kremnici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Spišskej Novej Vsi a Spišských Vlachoch.

1777 Mária Terézia zakladá združený cech obuvníkov 13 spišských miest.

1832 František I. založil združený cech mydliarov 13 spišských miest.

1835 František I. založil združený cech tesárov a mlynárov 13 spišských miest.

1872 nastáva zánik cechov a vznikajú živnostenské spoločenstvá: v Spišskom Podhradí vznikli 1.1.1878 živnostenské spoločenstvá čižmárov a obuvníkov - šustrov.

V priebehu stáročného rozvoja remesiel a cechov spišskopodhradskí majstri mali významný zástoj v celom Uhorsku napr. 1608 pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celom Uhorsku - v Levoči boli okrem majstrov z Levoče, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi aj farbiarski majstri zo Spišského Podhradia Michal Herman a Ján Tibeli.

V roku 1770 bolo v Spišskom Podhradí asi 250 remeselníckych dielni čím sa vyrovnalo mnohým väčším mestám v Uhorsku. Remeselnícka výroba zanikla až po druhej svetovej vojne po nástupe socializmu a vzniku výrobných družstiev.

Z remeslami súvisel obchod, hlavne obstarávanie surovín a predaj výrobkov, preto bolo v Spišskom Podhradí veľmi veľa obchodov. Mesto bolo aj centrom obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Najčastejší bol ich predaj na týždenných trhoch vo štvrtok (od roku 1456 asi do 1956). V pondelok bol obvykle príhon dobytka a prasiat pre mäsiarov, ktoré spracovávali na miestom bitúnku.

Po návrate z poľského zálohu v roku 1778 - 1876 sa Spišské Podhradie stalo súčasťou Provincie 16 spišských miest.

V 19. storočí sa v meste začala v tehelni ťažiť a spracovávať hlina a začal sa ťažiť travertín na Dreveníku.

V roku 1894 získalo mesto železničné prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu.

Začiatkom 20. storočia tu pracoval parný mlyn, píla a továreň na zváracie stroje. Samotné mesto bolo sídlom remesiel. obchodu a prirodzené centrum svojho okolia rozprestierajúceho sa v kotline pod Braniskom. Dôvodom na toto postavenie mesta bola aj skutočnosť, že mesto sa nachádzalo na križovatke hlavných ciest.

Medzi obyvateľmi mesta významný zástoj mali Nemci a Židia. Obe národnosti mali svoje školy a chrámy. Súčasťou Spišského Podhradia je Spišská Kapitula, ktorá je od roku 1956 mestská pamiatková rezervácia.

Kapitula vznikla na križovatke významných ciest pod Spišským hradom už v 11. storočí. Postupne sa stala cirkevným centrom Spiša a koncom 12. storočia sídlom prepošstva.

Spišská Kapitula je sídlom obnoveného spišského biskupstva a Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka.

Spišská Kapitula aj Spišské Podhradie boli známe kvalitnými školami. Spišská Kapitula bola jedným z najznámejších religióznych centier v Európe, čo sa premietlo do vzdelávania, rozrastania knižnice a tradícií cirkevného spevu.

Mesto a okolie

Mesto Spišské Podhradie leží v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny na južných svahoch Levočských vrchov medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou. Jeho rozloha je 24,94 km2.

Mesto je jedno z 23 miest prešovského kraja. Krajské mesto Prešov je vzdialené cca 50 km východne od Spišského Podhradie. Okresné mesto Levoča leží 15 km západným smerom. Tieto mestá sú prepojené cestou prvej triedy I/18, ktorá obchádza mesto severnou časťou. Cesta II/547 zabezpečuje pripojenie mesta k ceste I/18 ako aj spojenie s mestom Spišské Vlachy ležiace južným smerom v okrese Spišská Nová Ves. Vlakové spojenie mesta je zabezpečené lokálnou železničnou traťou č. 404 Spišské Vlachy - Spišské Podhradie s prípojmi na hlavnú železničnú trať Košice - Žilina - Bratislava.

V súčasnosti je mesto administratívnym centrom Podbraniska. Na Mestskom úrade je zriadená spoločná úradovňa pre 14 okolitých obcí. 19.9.2003 mesto Spišské Podhradie, 14 obcí Podbraniska a nezisková organizácia Kolpingovo dielo na Slovensku založili Združenie Spišské hrad - Podbranisko s cieľom podpory rozvoja tohto územia.

Kultúrno - historické hodnoty

Pamiatky zdobiace mesto:

• kostol Narodenia Panny Márie - postavený bol po roku 1258. Po požiari roku 1794 ho prestavali. Cennú súčasť kostola tvorí krstiteľnica od Jána Weygela z konca 14. alebo zo začiatku 15. storočia
• kláštor a kostol Milosrdných bratov - postavené v 14. storočí
• Mariánsky stĺp - barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty z roku 1726
• klasicistický evanjelický kostol - dokončený začiatkom 19. storočia s cenným organom
• zrekonštruovaná Synagóga - dokončená bola roku 1875
• renesančná Stará radnica, mnohé zaujímavé gotické, renesančné a klasicistické meštianske domy.

Pamiatky Spišskej Kapituly:

• Katedrála sv. Martina - postavená v rokoch 1245 - 1275 ako trojloďová bazilika v románskom slohu
• socha sv. Jána Nepomuckého - postavená v roku 1732
• pôvodný Prepoštský palác, dnes Biskupský palác - budovaný bol spoločne s katedrálou
• hodinová veža - stojaca východne od Biskupského paláca

Národná kultúrna pamiatka - Spišský Hrad

Svojou rozlohou najväčší na Slovensku a jeden z najrozsiahlejších hradov v strednej Európe. Bol vybudovaný na travertínovom kopci v 12. až 13. storočí. Nálezy však svedčia o obývaní tohto miesta už od piateho tisícročia pred n.l.. Na vrchole postavili románsky palác a vežu donjon. V 14. storočí hrad upravili v gotickom slohu a rozšírili o veľké predhradie, neskoršie palisády, hradnú kaplnku a ďalšie obytné stavby. Po vyhorení v roku 1780 hrad pustol a dnes predstavuje múzejnú expozíciu.

Prírodné hodnoty

Okolie Spišského Podhradia tvorí zväčša kultúrna poľnohospodárska krajinná štruktúra a aj pri jej intenzívnom využívaní sa v katastrálnom územím mesta nachádzajú alebo doň zasahujú významné prírodne rezervácie, pamiatky a chránené prírodné areály:

Národné prírodné rezervácie

• Sivá Brada - ojedinelá travertínová kopa so vzácnou slanomilnou, suchomilnou i močiarnou vegetáciou
• Dreveník - travertínové skalné mesto

Národné prírodné pamiatky

• Spišský hradný vrch - travertínová kopa s národnou kultúrnou pamiatkou Spišský hrad

Prírodné pamiatky

• Ostrá hora - travertínová kopa v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny.
• Zlatá brázda - zachovalý typický travertínový útvar
• Jazierko na Pažici - vzácny, ojedinelý geomorfologický útvar na travertínovej kope Pažiť v Hornádskej kotline.
• Sobotisko - travertínová kopa

Chránené areály

• Nemecká hora a Jereňáš - navrhované na vyhlásenie za prírodnú pamiatku.

"Neexistuje žiaden mocnejší motor,
ktorý by poháňal organizáciu
k dokonalosti a dlhodobému úspechu,
ako príťažlivá, hodnotná a dosiahnuteľná vízia,
všetkým spoločná."
(B. Nanus)

Mesto Spišské Podhradie je perlou Spiša so svojráznymi kultúrnymi a prírodnými pozoruhodnosťami a administratívne centrum mikroregiónu Podbraniska.

V meste sú poskytované kvalitné a komplexné služby podľa očakávaní návštevníkov, čím je lákavým centrom cestovného ruchu.

Obnovené minerálne kúpele a zrenovované a mimoriadne hodnotné kultúrnohistorické, architektonické, umelecké pamiatky svetského a sakrálneho charakteru navštevujú turisti z celého sveta.

Obyvateľ Spišského Podhradia je angažovaný pre veci verejné a aktívne sa podieľa na rozvoji svojho mesta. Je naň hrdý a cíti sa v ňom bezpečne.

Všetkým obyvateľom mesta je umožnené bývanie, sociálna a zdravotná starostlivosť, s dôrazom na pomoc znevýhodneným skupinám občanov.

V meste pulzuje duchovný a kultúrny život a všetky skupiny obyvateľstva i návštevníci aktívne využívajú voľný čas pri atraktívnych kultúrnych podujatiach a na dobudovaných športoviskách i vo viacúčelovej športovej hale.

Školy a vzdelávacie inštitúcie v meste poskytujú všetky úrovne vzdelávania, aj alternatívne formy, čím sú príťažlivé pre všetky vekové kategórie ľudí.

Spišské Podhradie je čisté mesto so zdravým životným prostredím a zachovanými prírodnými hodnotami. Využíva krajinu a jej potenciál na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.

Doprava v meste vytvára bezpečné podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky.

Mesto podporuje podnikateľské aktivity a tradičné remeslá s využitím miestneho ľudského potenciálu a domácich surovinových zdrojov.

Spišské Podhradie i mikroregión Podbranisko využíva a ponúka historický, kultúrny, prírodný i ľudský potenciál.

Hospodársky a sociálne sa rozvíja a ako klenotnica prírodných a kultúrnych krás je jednou z najpríťažlivejších oblastí Slovenska.

Rozvoja mesta a skvalitňovania života jeho obyvateľ

"Plánovanie je podobne ako politika umením možného.
Svoj plán môžete úspešne realizovať len vtedy,
ak je akceptovateľný tak pre ľudí, ktorí naň poskytujú zdroje,
ako aj pre tých, ktorí ho majú uskutočniť. Medzi faktormi,
ktoré treba vziať do úvahy,
musia byť na popredných miestach ľudia a politika.
Aj pre tie najracionálnejšie plány môžu znamenať pohromu,
preto sa usilujme získať nie len mysle, ale aj srdcia ľudí."
(úryvok z knihy CUB)

Mestské zastupiteľstvo a Primátor Mesta Spišské Podhradie v záujme dosiahnutia vízie určujú súhrn zámerov, činností a zásad správania sa samosprávnych orgánov a organizácií mesta ako stratégiu rozvoja mesta, a to:

• Zabezpečovať komplexnú ochranu a tvorbu ŽP a jeho zložiek, čistotu a ozelenenie mesta a zvyšovať enviromentálne povedomie obyvateľov vytváraním preventívnych nástrojov poškodzovania ŽP
• Skvalitňovať komunikáciu kľúčových subjektov (Pamiatkový úrad, mesto, vlastník, užívateľ) ovplyvňujúcich obnovu a využívanie pamiatok v meste definovaním a realizáciou spoločných cieľov.
• Zvyšovať povedomie obyvateľov, návštevníkov, organizácií, firiem o pamiatkových hodnotách mesta a jeho histórií realizáciou informačno-propagačných a výchovno-vzdelávacích aktivít.
• Zvyšovať úroveň a atraktívnosť kultúrnych podujatí dobudovaním a skvalitňovaním kultúrnych zariadení a uskutočňovaním účelového marketingu.
• Zefektívňovaním manažmentu škôl a realizáciou koncepcie alternatívneho využívania rozostavaných a existujúcich priestorov, zlepšovať podmienky ich fungovania.
• Zvyšovaním právneho, morálneho a mravného povedomia, vytváraním podmienok pre zamestnanosť spojené s upevňovaním pracovných návykov, znižovať tlak negatívneho správania neprispôsobivých občanov.
• Na základe analýzy potrieb starých a odkázaných a s podporou kvalifikovaných subjektov poskytovať im primeranú starostlivosť. Individuálne posudzovať potreby príjmovo poddimenzovaných rodín a uplatňovať inštitút "mesto ako osobitný príjemca" sociálnych dávok. Podporovať charitatívne a osvetové činnosti.
• Vytvárať podmienky pre požadované formy bývania využívaním existujúceho bytového fondu najmä v pamiatkových objektoch, prípravou stavebných lokalít a pozemkov so zohľadnením potrieb sociálneho bývania.
• Obmedzovať rastúci trend priestupkov a trestných činov zvýšením monitorovania najviac problémových častí mesta.
• Pri realizácii Územného plánu mesta s podrobným riešením dopravného systému, ako aj pri iných rozvojových investičných aktivitách, zohľadňovať kritériá bezpečnosti chodcov.
• Prispievať dynamickému rozvoju podnikateľských aktivít a remesiel spájaním zdrojov (ľudských, informačných, finančných, materiálových) a rozvojových príležitostí v mikroregióne.
• Plánovaním a vzájomnou spoluprácou subjektov mikroregiónu Podbranisko a využívaním kompetencií spoločnej úradovne pripravovať podmienky pre čerpanie externých zdrojov na rozvoj mikroregiónu.
• Efektívnou komunikáciou a na základe získaných očakávaní návštevníkov vytvárať a prostredníctvom informačného systému ponúkať dostatok atraktívnych programov v cestovnom ruchu.
• Vytvárať podmienky pre aktívne využívanie voľného času na dobudovaných a vybavených športoviskách, vo viacúčelovej športovej hale mikroregionálneho významu s kvalitnou prevádzkou.
• Angažovať občanov na veciach verejných zvyšovaním informovanosti, podporou existujúcich združení, spolkov a vytváraním podmienok pre vznik nových, ktorých činnosti aktívne prispievajú k rozvoju mesta.

Úvod do plánovania rozvoja mesta

Neznámy autor raz napísal: " Neplánovať znamená naplánovať zlyhanie". Táto krátka a múdra poučka platí pre plánovanie v rôznych subjektoch - organizáciách, firmách i pri rozvoji jednotlivcov . A určite platí aj pre samosprávu - zložitý organizmus riadenia rozvoja svojho mesta.

Mesto, ako právny subjekt, je v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zodpovedný za rozvoj svojho územia. Jeho samosprávne orgány - mestské zastupiteľstvo a primátor - sú zodpovední za také vytváranie podmienok pre rozvoj mesta i za rozvoj samotný, ktorých výsledkom bude skvalitňovanie života v meste k spokojnosti jeho obyvateľov i návštevníkov.

Mesto, v rámci vytvárania podmienok pre rozvoj svojho územia, spracovalo ako nutný predpoklad efektívneho a transparentného riadenia rozvoja, dokument pod názvom Plán rozvoja mesta, ktorý v zmysle zákona č.503/2002 Z.z. spĺňa náležitosti Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta.

Plán rozvoja mesta má charakter strednodobého plánovacieho dokumentu ( do roku 2006 a následne 2015) a je v súlade s Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja prešovského kraja i v súlade s toho času pripravovanými rozvojovými zámermi i regulatívmi rozvoja územia v rámci spracovávania Územného plánu mesta v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení.

Územný plán mesta - rovnako dôležitý a nutný predpoklad riadenia rozvoja mesta - je dlhodobý plánovací dokument (až rok 2030), ktorý je v súčasnosti v štádiu realizácie.

Oba plánovacie dokumenty sa schválením v mestskom zastupiteľstve stávajú záväznými nástrojmi systémového riadenia rozvoja mesta a sú tak základným východiskom pre každoročnú tvorbu mestského rozpočtu.

Viacročné plánovanie rozvoja , na rozdiel od v súčasnosti aplikovaného krátkodobého prístupu prípravy a tvorby zdrojov, ktorý prináša len krátkodobé efekty reagujúce len na okamžité potreby a riešenie akútnych problémov mesta, umožňuje systematický dlhodobý rozvoj s náležitou prípravou a mobilizáciou aj externých zdrojov napr. s fondov EÚ, prinášajúci dlhodobo udržateľné efekty v rozvoji mesta a jeho okolia.

Plán rozvoja mesta je spracovaný 27 členným tímom zloženým zo zástupcov vedenia mesta, poslancov mestského zastupiteľstva, zamestnancov mesta, zástupcu ETP Slovensko, zástupcu záujmového združenia právnických osôb "Spišský hrad - Podbranisko", zástupcu občianského združenia Kolpingovo dielo na Slovensku a občanov mesta pod vedením externého odborného konzultanta.

Dôležitou, v procese jeho tvorby bola komunikácia s verejnosťou - občanmi nášho mesta prostredníctvom dotazníka, ktorý je v prílohe tohoto dokumentu aj s vyhodnotením názorov ľudí na definované problémy mesta, na ich potreby a požiadavky.

Plán rozvoja mesta je dokument spracovaný "s nami a pre nás" a to hlavne z dôvodu, aby bol nami aj realizovateľný. Spracovanie takého dokumentu dodávateľsky, bez našej priamej účasti, by malo za následok, že sa s dokumentom nestotožníme a nebudeme motivovaní ho realizovať.

Preto patrí srdečne poďakovanie všetkým, ktorý sa na jeho neľahkej a časovo náročnej tvorbe aktívne, mnohí nad rámec svojich pracovných povinností a bez nároku na finančnú odmenu, zúčastňovali.

Ing. František Slebodník
primátor mesta

1. Plánovanie musí byť participatívne, to znamená, že ho vykonávajú tí, ktorí rozhodujú o budúcnosti mesta, a nie, aby bol vypracovaný pre nich. Táto zásada si žiada dostatok času, presvedčenia a trpezlivosti tímu, ktorý Plán tvoril. Etablovaný tím mesta Sp. Podhradie začal tvoriť tento dokument 11. marca 2003.
2. Plánovanie musí byť interaktívne, poháňané zdola nahor a s rozmýšľaním zhora nadol. Zdola občania, členovia tímu, zhora volení predstavitelia mesta, vrcholové vedenie mesta a mestského úradu, odborníci.
3. Plánovanie musí byť opakujúca sa prioritná činnosť ovplyvňujúca rozvoj mesta. Je dôležité si uvedomiť, že ako plynie čas, tak sa rôzne systémy a ich prostredie menia a žiaden plán, ani v systémoch fungovania samospráv, si neudržia svoj obsah.

Plán rozvoja mesta je potrebné vnímať ako živý strednodobý rozvojový dokument, ktorého plnenie je nutné monitorovať a flexibilne aktualizovať. Plán je nástroj pre efektívne riadenie rozvoja mesta, pre skvalitňovanie života jeho obyvateľom.

Keďže plánovanie je logický a systémový proces zložený z viacerých dôležitých krokov, aj jeho produkt -plán je logický a systémový dokument. Nie súbor náhodilo zaznamenaných požiadaviek alebo potrieb rozvoja mesta.

Prvú časť plánu tvorí Vízia mesta v roku 2015. Vízia je vlastne súbor predstav, pohľad do budúcnosti - aké bude a ako bude naše mesto v stanovenom roku v jednotlivých oblastiach jeho života. Predstavy o budúcnosti sa týkajú trinástich pomenovaných rozvojových oblastí. Reálnosť vízie bola preverovaná v každom z krokov plánovania.

Už druhý krok plánovania - situačná analýza (SWOT) definovaním silných stránok, slabých stránok, príležitostí a ohrození rozvoja mesta poukázala na bariéry, ktoré je potrebné prekonať k naplneniu vízie.

Silné stránky z každej z oblastí predstavujú hodnoty, na ktorých je možné "stavať" a z ktorých je možné vychádzať pri definovaní ďalších rozvojových aktivít. Silné stránky je však potrebné aj udržať a skvalitňovať, čomu sa ďalej v pláne venuje najmä politika -stratégia rozvoja mesta.

Slabé stránky sú vstupnou bránou do najťažšej časti plánovania a to identifikovanie problémov, ktoré chce mesto v stanovenom čase riešiť.

Príležitosti odhaľujú vonkajší priestor, širšie pole možností, ktoré nám ponúka vonkajší svet pre rozvoj mesta. A ohrozenia nám odpovedajú na otázku, čo sa môže stať ak niečo, čo je definované najmä v slabých stránkach, nevykonáme.

Tretím a veľmi dôležitým a najmä obtiažnym krokom je identifikovanie a pomenovanie problémov v každej z 13 - tich rozvojových oblastí mesta. Táto etapa plánovania si vždy vyžaduje veľa času a kvalitné zručností v analýze problémov a odhaľovaní príčin, ktoré sú vlastne kľúčom k hľadaniu riešení problémov.

Identifikované problémy sú podľa váhy dôležitosti a na základe vyhodnotenia dotazníka o potrebách a požiadavkách verejnosti, pomenované a uvedené v samostatnej tabuľke.

Na riešenie problémov sú ako štvrtá časť plánu definované ciele a aktivity zoradené v časovom slede podľa priorít. Zložitejšie a časovo náročnejšie ciele majú definované aj čiastkové ciele.

Každý cieľ je realizovaný prostredníctvom konkrétnych aktivít až úloh, preto sú k nim priraďované konkrétne zodpovednosti osôb a termíny ich splnenia. Táto časť plánu je vlastne akčný plán realizácie PhaSR rozdelený na dve základné časové etapy a to etapa rokov 2004 - 2006 a etapa rokov 2007 a viac.

Etapy realizácie plánu sú totožné s časovým rozpätím pomoci štrukturálnych fondov a to z dôvodu, že viacero cieľov a aktivít bude možné realizovať prostredníctvom projektov a prostredníctvom získavania externých zdrojov na ich realizáciu (viď. tabuľka pre rok 2004)

Keďže každý cieľ rozvojovej stratégie, čiastkový cieľ, či aktivita prispieva k dosiahnutiu vízie, v akčnej časti PhaSR (Akčný plán) je pre každú rozvojovú oblasť uvedená zodpovedajúca časť vízie, relevantných problémov, súvisiaca časť stratégie.

Nasledujú konkrétne ciele, ich čiastkové ciele a aktivity, ktorých realizáciou riešime definované problémy.

Dôležitou súčasťou plánu, ktorá vytvára rámce pre rozhodovanie samosprávy v oblasti rozvoja mesta, je definovanie stratégie a rozvojovej politiky mesta ako súboru zásad správania sa samosprávy pre dosiahnutie vytýčených cieľov a vízie mesta.

Rozvojová politika je koncipovaná komplexne a v PhaSR je zaradená hneď za Víziou, aby bolo možné si uvedomiť, čo a ako je potrebné urobiť pre jej dosiahnutie.

Pretože je dôležité si uvedomiť, že plán je možné realizovať len pri dostatku nie len finančných zdrojov, na ktorých získanie sa orientujeme najviac, ale aj pri dostatku ľudských zdrojov a ich vedomostných a zručnostných kapacít, čo naopak veľmi často podceňujeme.

Je potrebné tiež zdôrazniť a zároveň upozorniť, že účinná realizácia plánu rozvoja mesta je priamo úmerná efektívnej organizácii práce, funkčnému systému manažovania a rozhodovania samosprávnych orgánov i výkonných organizácií Mesta.

Bez prehodnotenia vyššie uvedených postupov a systémov riadenia rozvoja mesta a zavedenia potrebných zmien sa plán môže stať "šuflíkový" a neživotaschopný materiál. A taký môže viesť k nezáujmu až apatii nie len tých, ktorí v samospráve rozhodujú o budúcnosti mesta a kvalite života v ňom, ale aj občanov, ktorí sa vtiahnutím do procesu plánovania prostredníctvom dotazníka, stávajú verejnou kontrolou plnenia plánu.

Verím, že Mestské zastupiteľstvo, jeho komisie, primátor mesta i manažment mestkého úradu nájdu vhodný spôsob realizácie plánu, zadefinujú postupy monitoringu jeho plnenia, postupy jeho aktualizácie a zmien tak, aby bol plán flexibilným a životaschopným rozvojovým dokumentom mesta.

Ing. Zuzana Záborská
konzultantka tvorby PHaSR

"Problém je to, čo nám bráni dostať sa z miesta kde sme, na miesto, kde sa chceme dostať". (definícia)